Keby som ti mala ukázať miesto, kde sa cítim najviac sama sebou, určite by som ťa nevzala do mesta. Mesto by sme nechali za chrbtom a vyrazili priamo do sviežej lesnej zelene, najlepšie v čase, keď je všade plno čučoriedok a slnko presvitajúce pomedzi voňavé borovice a majestátne buky šteklí tvár svojimi hrejivými lúčmi. Topánky? Absolútny prežitok! A vidíš ten trblietavý potok, do ktorého sa vlieva lesná studnička? Sága tam už celá vyškerená leží a užíva si chladivé osvieženie. Je to divoká duša. Ešte natrhať trochu ihličia, žihľavy, ľubovníka a pri stúpaní prihodiť pár fialových kvietkov vrbovky a môžeme sa usalašiť na nejakom peknom mieste s výhľadom a uvariť si čaj. Trochu sme si vyšliapali, ja viem, sorry. Si tu? Utri si pot z čela, pozri dole do doliny a zdvihni pohľad na okolité kopce. Počuješ ten vtáčí spev? Cítiš studený vietor na spánkoch? A teraz zavri oči a z plných pľúc sa nadýchni. Čo viac vlastne potrebuješ?
Na moju smolu som sa však dozvedela, že sekcia „O mne“ býva hneď po domovskej stránke druhou najnavštevovanejšou stránkou na webe. Takto to vraj vo svete funguje. Očividne nás všetkých strašne zaujíma, ktože je na druhej strane. Ach.
Ale keďže ja týmto smerom ísť vôbec nemusím, nič nepredávam a toto je napokon len môj osobný blog, oveľa jednoduchšie bude pre mňa odpovedať na otázku, čo mám rada a čo ma zaujíma. Možno si tak z toho o mne vyskladáš vlastný obraz.
Na otázku „kto som“ sa mi vôbec neodpovedá ľahko. Vždy ma desilo, keď som sa mala predstaviť, poriadne sa odprezentovať a ideálne sa onálepkovať, lebo veď „musíš sa vedieť (za)predať“: „Ahoj, som Dominika, vyštudovala som to a to a dosiahla som…blablabla…“ Brrr.
Ako sa vôbec môže človek predstaviť komplexne a zároveň v pár vetách tak, aby sa cez výber pravdaže svojich ‚naj‘ nezredukoval na nejakú marketingovú značku a nezostal uväznený v cudzej predstave o tom, kto je, skôr než vôbec dostane priestor ukázať, čo je pod povrchom.
„Verím, že dobrý život sa neskladá z výnimočných okamihov, ale z množstva obyčajných dní, ktoré nenecháme plynúť len tak bez povšimnutia.“
Priťahujú ma tiché a staré miesta. Neprebádané divočiny, nepreskúmané chodníky, úzke zvieracie cestičky. Živý les či majestátne hory a temné poriadne studené jazerá. Bujná zeleň, jedlá divočina a teda všetko, čo môžeš v prírode zjesť bez toho aby ťa to zrušilo z podoby ale aj lúky plné farebnej kveteny a vidlochvostov. Knihy, ktoré ma nútia vypisovať si z nich poznámky a vliepať do nich malé farebné záložky. Nadčasové myšlienky. Poézia, no nie každá. Vzácne rozhovory, na ktorých konci čaká dobrý pocit na oboch stranách a nie ďalšie spory, hádky či prekáračky. Bavia ma ľudia, čo nemajú problém odhodiť spoločenskú masku, sú prirodzení, zvedaví, trochu nekonvenční a majú hĺbku bez ťažoby. Takí, čo sa vedia zasmiať aj sami na sebe a majú suchý humor. Rýdza človečina. Nie je ich veru veľa ale keď na takých natrafím viem o tom.
Zaujíma ma svet, ktorého sme súčasťou, a náš vzťah k nemu. Fascinuje ma, ako na človeka pôsobí príroda, a nesmierne zarmucuje, čo všetko jej napriek tomu človek dokáže urobiť. Rada hľadám súvislosti medzi vecami, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nesúvisiace. Neviditeľnú niť, ktorá všetko so všetkým prepája.
Rada veciam rozumiem. V rámci toho, čo ma zaujíma, som veľmi zvedavý tvor a málokedy sa uspokojím so základnými informáciami. Potrebujem poznávať a chápať, ale uvedomujem si, že nie všetko je rozumovo uchopiteľné, a tak posledné roky oveľa radšej nechávam svet na seba pôsobiť.
Ak by ťa ale predsa len zaujímalo moje odborné vzdelanie, prax a to, čomu sa venujem, keď sa práve niekde nepotulujem alebo nepíšem, viac nájdeš na stránke OZ Anima Sana – cesta ku zdraviu.